2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?

Podľa občianskeho zákonníka majú manželia bezpodielové spoluvlastníctvo spoločného majetku, čo znamená, že majetkové podiely manželov nie sú kvantitatívne stanovené. Hmotný majetok (hnuteľný aj nehnuteľný), práva a iné majetkové tituly legálne získané jedným z manželov počas trvania manželstva sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva s výnimkou: majetku získaného z dedičstva,

• majetku získaného ako dar,
• majetku, ktorý podľa svojej povahy slúži na osobnú potrebu alebo povolanie len jednému z manželov,
• majetku vráteného podľa nariadení o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý vlastnil vrátený majetok pred uzavretím manželstva alebo ktorému bol majetok vrátený ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. [§ 143 občianskeho zákonníka (OZ)]

2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?

Žiadne také právne domnienky neexistujú.

2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?

Nejestvuje žiadna požiadavka na zostavenie súpisu majetku.

2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?

Majetok patriaci do spoločného majetku môžu používať obaja manželia, ak nie je dohodnuté inak.

Manželia sa okrem toho podieľajú na nákladoch vynaložených na spoločný majetok, na jeho užívanie alebo údržbu (§ 144 OZ). Ak náklady uhrádza zo svojho majetku len jeden z manželov, môže počas delenia spoločného majetku uplatniť nárok na náhradu svojich výdavkov.

Ak sa manželia nedohodnú na spôsobe používania spoločného majetku alebo na úhrade nákladov, ktoré musia byť na majetok vynaložené, môže každý z manželov požiadať súd o rozhodnutie v spornej veci. V bežných veciach týkajúcich sa spoločného majetku môže rozhodovať jeden z manželov. Termín „bežná vec“ nie je v občianskom zákonníku definovaný, preto je potrebné zohľadniť právnu prax a okolnosti konkrétneho prípadu. Právna prax napríklad nepovažuje za bežnú vec uzavretie nájomnej zmluvy, nadobudnutie alebo predaj nehnuteľnosti alebo iného cenného majetku. V ostatných veciach sa vyžaduje súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov alebo adresát právneho úkonu sa tejto neplatnosti dovolá.

2.5. Sú niektoré právne úkony zo strany jedného z manželov záväzné aj pre druhého partnera?

Právne úkony týkajúce sa spoločného majetku, ktorý zahŕňa bežné veci, môže uzatvárať ktorýkoľvek z manželov a zaviazať oboch spoločne a nerozdielne.

2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného majetku sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods.2 OZ). Každý z manželov je napríklad povinný zaplatiť celú výšku dlhu týkajúceho sa spoločného majetku a veriteľ je oprávnený vymáhať dlh od manželov samostatne alebo spoločne.

Manželia konajú samostatne mimo rámca spoločného majetku. Právo umožňuje, aby nárok veriteľa jedného z manželov, ktorý vznikol počas manželstva, bol v rámci vykonávacieho konania uspokojený zo spoločného majetku. Ak sa spoločný majetok neskôr rozdelí, každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok (§ 150 OZ) (pozri bod 5.1).

Print this topic

back to top