5.1. Ako sa delí majetok (vecné práva)?

V prípade neexistencie inej dohody sa až do rozvodu zachováva zásada deľby majetku (na základe predbežnej dohody, ktorá nadobúda účinnosť po rozvode, pozri bod 3.1. vyššie). Manželia si môžu rozdeliť majetok dennej potreby a manželské úspory na základe dohody alebo podaním žiadosti – do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozvodu – na súd (§§ 85, 95 EheG).
Majetok dennej potreby a manželské úspory sa rozdelia medzi manželov (§ 81 Abs 1 EheG). „Majetok dennej potreby“ predstavuje fyzické veci, ktoré používali obaja manželia počas manželského spolužitia (§ 81 para 2 EheG). Týka sa to bytu/domu manželov, ako aj vybavenia domácnosti. Práva môžu byť takisto súčasťou majetku dennej potreby (napr. vecné práva na nehnuteľný majetok) (§ 86 para 1 EheG). „Manželské úspory“ sú úspory alebo majetok, ktoré manželia nazhromaždili počas manželského spolužitia a ktoré sú obvykle určené na speňaženie (§ 81 para 3 EheG).
Rozdelenie majetku sa nevzťahuje na majetok, ktorý manželia priniesli do manželstva, ktorý nadobudli v dôsledku úmrtia alebo ktorý získali ako dar od tretej osoby, na majetok, ktorý slúži na osobnú potrebu len jedného z manželov alebo na výkon jeho/jej profesie, ako aj majetok, ktorý patrí spoločnosti alebo je podielom v spoločnosti, pokiaľ nejde výlučne o investície (§ 82 EheG). Byt/dom manželov a vybavenie domácnosti – aj keď ich jeden z manželov priniesol do manželstva alebo zdedil či získal ako dar – musia byť predmetom rozdelenia majetku na základe dohody manželov, ak je druhý z manželov závislý od ich neustáleho používania s cieľom zabezpečiť svoje potreby alebo keď ich spoločné dieťa potrebuje do veľkej miery neustále používať (§ 82 para 2 EheG). Zahrnutie bytu/domu do deľby majetku v súlade s § 82 ods. 2 možno vylúčiť na základe dohody oboch manželov (§ 87 para 1 EheG). 
Majetok, ktorý je predmetom delenia, sa musí rozdeliť spravodlivo. Zohľadňuje sa pritom kvalita a rozsah prínosu každého manžela k nadobudnutiu majetku, ako aj blaho detí (§ 83 para 1 EheG).
Ak manželia uzavreli predmanželskú zmluvu a majetok, ktorý majú v spoločnom vlastníctve nie je predmetom delenia podľa §§ 81a nasl. zákona o manželstve, osud predmanželskej zmluvy v prípade neexistencie akejkoľvek inej dohody závisí od zavinenia manželov v prípade rozvodu. Ak nie je rozdiel v miere zavinenia, každý z manželov dostane späť to, čo do manželstva priniesol. V prípade prevahy zavinenia jedného z manželov si druhý partner môže vybrať, či sa predmanželská zmluva anuluje alebo či sa majetok prerozdelí na polovicu rovnakým dielom, ako v prípade úmrtia jedného z manželov (§ 1266 ABGB). Právo vyplývajúce na základe dedičskej zmluvy zostáva nedotknuté v prospech manžela, ktorý nezavinil rozpad manželstva (§ 1266 ABGB).

5.2. Kto je zodpovedný za existujúce dlhy po rozvode/rozluke?

Dlhy, ktoré sú úzko spojené s majetkom každodennej potreby alebo manželskými úsporami, alebo ktoré sa týkajú výdavkov v manželstve, sa musia pri delení odhadnúť (§ 81 para 1 EheG) (§ 83 para 1 EheG). Ak manželia v tejto súvislosti neuzavreli dohodu, súd môže rozhodnúť, ktorý z manželov je v rámci interného vzťahu povinný zaplatiť dlhy (§ 92 EheG).

5.3. Má jeden z manželov nárok na vyrovnávaciu platbu?

Rozdelenie by sa malo uskutočniť predovšetkým prerozdelením majetku. Iba v prípade, že nie je možné takýmto spôsobom dosiahnuť spravodlivý výsledok, môže súd nariadiť znevýhodnenému manželovi kompenzačnú platbu (§ 94 para 1 EheG).

Print this topic

back to top