1 Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje?
1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?
Podľa právnych postupov sa majetkové vzťahy manželov v Dánsku riadia právnymi predpismi štátu obvyklého pobytu manžela v čase uzavretia manželstva. Ak však manžel zmení svoje obvyklé bydlisko v bezprostrednej súvislosti s manželstvom, budú platiť právne predpisy štátu nového obvyklého bydliska manžela. Podľa dánskych právnych predpisov sa obvyklým bydliskom označuje miesto, kde žije osoba s úmyslom zostať. Osoba si zachováva svoje obvyklé bydlisko, aj keď žije krátku dobu v inej krajine. Vo vzťahu k severským krajinám (Fínsko, Island, Nórsko a Švédsko) je právo platné pre vlastníctvo manželov riadené Dohovorom severských štátov o záležitostiach manželstva. Podľa článku 3 dohovoru majetkové vzťahy manželov, ktorí sú občanmi jedného zmluvného štátu v čase uzavretia manželstva, sa spravujú právnymi predpismi zmluvného štátu, v ktorom manželia založili svoje obvyklé bydlisko po uzavretí manželstva. Ak sa obaja manželia neskôr usadili v inom zmluvnom štáte a žijú tam po dobu najmenej dvoch rokov, budú platiť právne predpisy tohto štátu. Ak tam mali predtým obaja manželia obvyklé bydlisko počas manželstva, alebo ak sú obaja občanmi tohto štátu, právne predpisy tohto štátu budú platiť hneď, ako sa v ňom manželia usadia. (Dohovor severských štátov o záležitostiach manželstva, zmluva o zmenách a doplneniach z roku 2006)
1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?
Podľa právnej praxe si manželia nemôžu zvoliť rozhodné právo na úpravu svojich majetkových vzťahov. Manželia, na ktorých sa vzťahuje Dohovor severských štátov o záležitostiach manželstva, sa však môžu okrem iného dohodnúť, že ich majetkové vzťahy budú upravovať právne predpisy zmluvného štátu, v ktorom má jeden z nich svoje obvyklé bydlisko alebo ktorého je jeden z manželov občanom v čase uzavretia zmluvy. Táto voľba práva bude vzhľadom na svoju formu platná, ak v čase jej uzavretia spĺňala formálne náležitosti podľa právnych predpisov vzťahujúcich sa na majetkové vzťahy manželov podľa tohto dohovoru, alebo spĺňala formálne požiadavky podľa právnych predpisov zmluvného štátu, ktorého obaja manželia sú alebo boli alebo jeden z manželov bol občanom. Ak toto právo neobsahuje formálne požiadavky na dohody o výbere práva, potom platnosť takejto zmluvy musí byť posudzovaná v súlade s formálnymi požiadavkami na zmluvy medzi manželmi o rozdelení majetku. Dánske právo nestanovuje žiadne formálne požiadavky na zmluvy o výbere práva. (Dohovor severských štátov o záležitostiach manželstva, zmluva o zmenách a doplneniach z roku 2006)
