Práva pozostalého manžela alebo manželky sú čiastočne chránené nariadeniami o rozdelení majetku v prípade zániku manželstva (v súlade so zásadami, ktoré boli uvedené v bode 2.1 a 5.1) a čiastočne dedičským právom. Podľa dedičského zákonníka (ÄB) 3:1 pozostalý manžel alebo manželka dedí skôr ako spoločné deti alebo iní nadobúdatelia. V takejto situácii nejde v skutočnosti o delenie majetku, pretože pozostalý manžel preberá na základe manželského majetkového práva a dedičského práva všetok majetok z pozostalosti. Dedičské práva detí je potrebné v týchto prípadoch odložiť až do doby po smrti pozostalého manžela alebo manželky (ÄB 3:2). Ak však manžel, ktorý zomrel prvý, zanechá deti, ktoré nie sú spoločné (mimomanželské deti), bude potrebné rozdeliť majetok (aj v prípade, že by sa mimomanželské deti vzdali svojich práv podľa ÄB 3:1, pozostalý manžel alebo manželka však bude dediť aj ich dedičstvo za rovnakých podmienok). Právo mimomanželských detí sa skladá zo zákonného podielu (vo švédčine: laglott). Každé dieťa má nárok na rovnaký podiel jednej polovice z celkového dedičstva ako zákonný podiel.

Rozdelenie majetku je potrebné aj v prípadoch, keď zosnulý manžel zanechal závet, pretože dedičské práva pozostalého manžela nie sú chránené pred ustanoveniami závetu. Podľa ÄB 3:1 odsek 2 existuje základná ochrana pozostalého manžela v prípade, ak zostali mimomanželské deti, ostatní dediči alebo právni nástupcovia, ktorí dostanú dedičstvo. Základná ochrana znamená, že pozostalý manžel je vždy prostredníctvom pozostalosti zosnulého manžela, kým je majetok dostatočný, oprávnený na majetok v takej hodnote, v ktorej sa spolu s majetkom, ktorý získal pozostalý manžel alebo manželka po rozdelení majetku, rovná štvornásobku vymeriavacieho základu (pre rok 2012 sa štvornásobok vymeriavacieho základu odhaduje na sumu 176 000 SEK).

Print this topic

back to top